Kontrola zbrojenia: Orientácia v problematike zmlúv o obmedzení zbraní

Kontrola zbrojenia, základný kameň medzinárodnej bezpečnosti, zahŕňa celý rad opatrení určených na obmedzenie vývoja, výroby, skladovania, šírenia a používania rôznych typov zbraní. Ústredným prvkom tohto úsilia sú zmluvy o obmedzení zbraní, formálne dohody medzi národmi, ktoré sa snažia stanoviť pravidlá a obmedzenia pre zbrojenie. Tieto zmluvy zohrávajú kľúčovú úlohu v predchádzaní pretekom v zbrojení, znižovaní rizika konfliktov a podpore globálnej stability. Tento článok skúma históriu, typy, účinnosť a budúce výzvy zmlúv o kontrole zbrojenia.

Historický prehľad kontroly zbrojenia

Koncepcia kontroly zbrojenia má korene siahajúce stáročia do minulosti, ale jej moderná podoba sa objavila v 20. storočí ako reakcia na zničujúce dôsledky priemyselného vedenia vojny. Dve svetové vojny zdôraznili potrebu medzinárodnej spolupráce pri riadení a obmedzovaní deštruktívneho potenciálu nových technológií.

Počiatočné snahy a Spoločnosť národov

Po prvej svetovej vojne sa Spoločnosť národov pokúsila riešiť kontrolu zbrojenia prostredníctvom niekoľkých iniciatív. Ženevský protokol z roku 1925, ktorý zakazuje používanie chemických a bakteriologických zbraní, je jedným z najstarších a najvýznamnejších úspechov v tejto oblasti. Širšie snahy Spoločnosti o dosiahnutie všeobecného odzbrojenia však boli z veľkej časti neúspešné z dôvodu rastúceho medzinárodného napätia a neschopnosti veľmocí plne sa zaviazať.

Éra studenej vojny: Zameranie na jadrové zbrane

Nástup jadrových zbraní zásadne zmenil prostredie kontroly zbrojenia. Studená vojna, charakterizovaná krehkou rovnováhou síl medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom, bola svedkom šírenia jadrových arzenálov a neustálej hrozby jadrového zničenia. Tento kontext podnietil vznik mnohých bilaterálnych a multilaterálnych zmlúv o kontrole zbrojenia zameraných na riadenie jadrovej hrozby. Kľúčové dohody z tohto obdobia zahŕňajú:

• Zmluva o obmedzení jadrových skúšok (LTBT, 1963): Zakázala skúšky jadrových zbraní v atmosfére, vo vesmíre a pod vodou. Táto zmluva výrazne znížila atmosférický spád a prispela k spomaleniu pretekov v zbrojení.
• Zmluva o nešírení jadrových zbraní (NPT, 1968): Zameraná na zabránenie šírenia jadrových zbraní a podporu spolupráce pri mierovom využívaní jadrovej energie. NPT zostáva základným kameňom medzinárodného režimu nešírenia zbraní, s viac ako 190 zmluvnými štátmi.
• Rokovania o obmedzení strategických zbraní (SALT I a II, 1972 a 1979): Bilaterálne dohody medzi USA a Sovietskym zväzom, ktoré stanovili limity na počet strategických jadrových zbraní. SALT I zahŕňala Zmluvu o antibalistických raketách (ABM), ktorá obmedzovala vývoj a rozmiestňovanie systémov antibalistických rakiet. Hoci SALT II nebola nikdy ratifikovaná Senátom USA, obe dohody pomohli vytvoriť rámec pre ďalšie rokovania o kontrole zbrojenia.
• Zmluva o jadrových silách stredného doletu (INF, 1987): Eliminovala všetky pozemné jadrové rakety stredného doletu z arzenálov USA a Sovietskeho zväzu. Zmluva INF zohrala kľúčovú úlohu pri znižovaní rizika jadrového konfliktu v Európe. Zmluva však bola ukončená v roku 2019 po tom, čo sa USA a Rusko navzájom obvinili z porušovania.
• Zmluva o znížení počtu strategických zbraní (START I, 1991): Prvá zmluva, ktorá skutočne znížila, nielen obmedzila, strategické jadrové arzenály. START I viedla k demontáži tisícov jadrových zbraní a zaviedla komplexný overovací režim.

Vývoj po skončení studenej vojny

Koniec studenej vojny priniesol nové príležitosti pre kontrolu zbrojenia, ale aj nové výzvy. Kolaps Sovietskeho zväzu viedol k obavám o bezpečnosť jadrových materiálov a potenciál šírenia. Objavili sa nové zmluvy a iniciatívy na riešenie týchto obáv, vrátane:

• Dohovor o chemických zbraniach (CWC, 1993): Zakazuje vývoj, výrobu, skladovanie a používanie chemických zbraní. CWC je považovaný za jednu z najúspešnejších zmlúv o kontrole zbrojenia, s takmer univerzálnym členstvom a robustným overovacím režimom.
• Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT, 1996): Zakazuje všetky jadrové výbuchy, či už na vojenské alebo civilné účely, vo všetkých prostrediach. Hoci CTBT ešte nenadobudla platnosť z dôvodu neratifikovania niekoľkými kľúčovými štátmi, vytvorila silnú normu proti jadrovým skúškam.
• Nová zmluva START (2010): Bilaterálna dohoda medzi USA a Ruskom, ktorá ďalej znižuje a obmedzuje strategické jadrové zbrane. Nová zmluva START je v súčasnosti jedinou zostávajúcou zmluvou obmedzujúcou jadrové arzenály USA a Ruska a bola predĺžená do roku 2026.

Typy zmlúv o obmedzení zbraní

Zmluvy o kontrole zbrojenia možno všeobecne klasifikovať do niekoľkých kategórií na základe typu zbraní, ktorých sa týkajú, a ich rozsahu:

• Zmluvy o kontrole jadrových zbraní: Tieto zmluvy sa zameriavajú na obmedzenie výroby, rozmiestňovania a používania jadrových zbraní. Môžu byť bilaterálne (napr. Nová START), multilaterálne (napr. NPT) alebo regionálne.
• Zmluvy o kontrole konvenčných zbraní: Tieto zmluvy sa zaoberajú obmedzením konvenčných zbraní, ako sú tanky, delostrelectvo a lietadlá. Príkladom je Zmluva o konvenčných ozbrojených silách v Európe (CFE).
• Zmluvy o chemických a biologických zbraniach: Tieto zmluvy zakazujú vývoj, výrobu, skladovanie a používanie chemických a biologických zbraní (napr. CWC a Dohovor o biologických zbraniach).
• Zmluvy o kontrole rakiet: Tieto zmluvy sa zameriavajú na obmedzenie šírenia a vývoja balistických a riadených striel (napr. dnes už neplatná zmluva INF a Režim kontroly raketových technológií (MTCR)).
• Zmluvy o obchode so zbraňami: Tieto zmluvy regulujú medzinárodný obchod s konvenčnými zbraňami s cieľom zabrániť ich odkloneniu k nelegálnym aktérom a do konfliktných zón (napr. Zmluva o obchode so zbraňami (ATT)).

Účinnosť zmlúv o obmedzení zbraní

Účinnosť zmlúv o kontrole zbrojenia je zložitá a diskutovaná téma. Zatiaľ čo mnohé zmluvy preukázateľne prispeli k zníženiu rizika konfliktov a obmedzeniu šírenia zbraní, iné boli menej úspešné alebo čelili výzvam súvisiacim s overovaním, dodržiavaním a presadzovaním.

Úspechy

Mnohé zmluvy o kontrole zbrojenia dosiahli významné úspechy v oblastiach:

• Zníženie jadrových arzenálov: Zmluvy ako START I a Nová START viedli k podstatnému zníženiu počtu rozmiestnených jadrových zbraní.
• Predchádzanie šíreniu: NPT zohrala kľúčovú úlohu v predchádzaní rozsiahlemu šíreniu jadrových zbraní, aj keď nebola úplne úspešná.
• Eliminácia určitých typov zbraní: Zmluva INF eliminovala celú triedu jadrových rakiet a CWC viedla k zničeniu obrovských zásob chemických zbraní.
• Stanovenie noriem: Zmluvy ako CTBT stanovili silné medzinárodné normy proti určitým typom aktivít súvisiacich so zbraňami, aj keď ešte nenadobudli platnosť.

Výzvy

Zmluvy o kontrole zbrojenia tiež čelia niekoľkým výzvam, ktoré môžu obmedziť ich účinnosť:

• Overovanie: Zabezpečenie dodržiavania zmluvných záväzkov si vyžaduje robustné overovacie mechanizmy, vrátane inšpekcií na mieste a výmeny údajov. Niektoré štáty sa však môžu zdráhať udeliť prístup do citlivých zariadení, čo sťažuje overovanie.
• Dodržiavanie: Aj pri účinných overovacích mechanizmoch môžu niektoré štáty porušovať zmluvné záväzky prostredníctvom tajných aktivít alebo využívaním medzier v texte zmluvy.
• Presadzovanie: Presadzovanie dodržiavania zmlúv o kontrole zbrojenia môže byť náročné, pretože neexistuje žiadny medzinárodný orgán s právomocou prinútiť štáty, aby dodržiavali svoje záväzky. Sankcie a diplomatický tlak sa často používajú ako nástroje presadzovania, ale ich účinnosť sa môže líšiť.
• Odstúpenie: Štáty majú právo za určitých okolností odstúpiť od zmlúv o kontrole zbrojenia, čo môže podkopať účinnosť zmluvy. Nedávnym príkladom je odstúpenie USA od zmluvy INF v roku 2019.
• Technologický pokrok: Rýchly technologický pokrok môže spôsobiť, že existujúce zmluvy o kontrole zbrojenia zastarajú alebo vytvoria nové výzvy pre kontrolu zbrojenia. Napríklad vývoj hypersonických zbraní a kybernetických zbraní predstavuje nové výzvy pre snahy o kontrolu zbrojenia.

Budúcnosť kontroly zbrojenia

Budúcnosť kontroly zbrojenia je neistá, keďže medzinárodné bezpečnostné prostredie sa stáva čoraz zložitejším a multipolárnejším. Budúcnosť snáh o kontrolu zbrojenia bude formovať niekoľko faktorov:

Rastúca súťaž veľmocí

Oživenie súťaže veľmocí medzi USA, Čínou a Ruskom vytvára nové výzvy pre kontrolu zbrojenia. Tieto štáty intenzívne investujú do modernizácie svojich vojenských schopností, vrátane jadrových zbraní, a sú menej ochotné zapájať sa do rokovaní o kontrole zbrojenia. Rozpad zmluvy INF a neistá budúcnosť Novej zmluvy START sú prejavom tohto trendu.

Vznikajúce technológie

Vznikajúce technológie, ako umelá inteligencia, autonómne zbrane a kybernetické zbrane, menia povahu vedenia vojny a vytvárajú nové výzvy pre kontrolu zbrojenia. Tieto technológie je ťažké definovať, regulovať a overovať, čo sťažuje vývoj účinných opatrení kontroly zbrojenia.

Riziká šírenia

Riziko šírenia jadrových zbraní zostáva významným problémom. Niekoľko štátov, vrátane Severnej Kórey a Iránu, sa usilovalo o programy jadrových zbraní v rozpore s medzinárodnými normami a dohodami. Predchádzanie ďalšiemu šíreniu si bude vyžadovať trvalé diplomatické úsilie a posilnenie medzinárodného režimu nešírenia.

Multilateralizmus a diplomacia

Napriek výzvam zostáva kontrola zbrojenia základným nástrojom na riadenie medzinárodnej bezpečnosti a predchádzanie konfliktom. Posilňovanie multilaterálnych inštitúcií a podpora diplomacie sú kľúčové pre riešenie výziev, ktorým čelí kontrola zbrojenia. To zahŕňa:

• Opätovné potvrdenie dôležitosti existujúcich zmlúv: Štáty by mali opätovne potvrdiť svoj záväzok voči existujúcim zmluvám o kontrole zbrojenia a pracovať na zabezpečení ich plnej implementácie.
• Rokovania o nových dohodách: Na riešenie vznikajúcich hrozieb a technológií môžu byť potrebné nové dohody o kontrole zbrojenia.
• Posilnenie overovacích mechanizmov: Investovanie do robustných overovacích mechanizmov je nevyhnutné na zabezpečenie dodržiavania zmluvných záväzkov.
• Podpora dialógu a transparentnosti: Podpora dialógu a transparentnosti medzi štátmi môže pomôcť budovať dôveru a znižovať riziko nesprávneho odhadu.
• Riešenie regionálnych konfliktov: Riešenie regionálnych konfliktov a napätia môže pomôcť znížiť dopyt po zbraniach a vytvoriť priaznivejšie prostredie pre kontrolu zbrojenia.

Prípadové štúdie: Príklady kontroly zbrojenia v praxi

Na ilustráciu zložitosti a nuáns kontroly zbrojenia si pozrime niekoľko prípadových štúdií:

Zmluva o nešírení jadrových zbraní (NPT)

NPT je pravdepodobne najúspešnejšou zmluvou o kontrole zbrojenia v histórii. Zohrala kľúčovú úlohu v predchádzaní rozsiahlemu šíreniu jadrových zbraní. NPT však čelí pretrvávajúcim výzvam, vrátane:

• Nedodržiavanie: Niektoré štáty porušili svoje záväzky vyplývajúce z NPT tým, že sa usilovali o tajné programy jadrových zbraní.
• Odstúpenie: Severná Kórea odstúpila od NPT v roku 2003 a odvtedy uskutočnila niekoľko jadrových skúšok.
• Záväzky odzbrojenia: NPT vyžaduje, aby štáty s jadrovými zbraňami v dobrej viere usilovali o odzbrojenie, ale pokrok v tejto oblasti je pomalý.
• Univerzalita: Niekoľko štátov, vrátane Indie, Pakistanu a Izraela, sa k NPT nepripojilo.

Dohovor o chemických zbraniach (CWC)

CWC je ďalšou veľmi úspešnou zmluvou o kontrole zbrojenia. Viedla k zničeniu obrovských zásob chemických zbraní a stanovila silnú normu proti ich používaniu. CWC však tiež čelila výzvam, vrátane:

• Použitie chemických zbraní: Napriek CWC boli v posledných rokoch použité chemické zbrane v niekoľkých konfliktoch, vrátane Sýrie.
• Výzvy v oblasti overovania: Overovanie zničenia zásob chemických zbraní a predchádzanie ich opätovnému vzniku môže byť náročné.
• Nové chemické látky: Vývoj nových chemických látok predstavuje výzvu pre overovací režim CWC.

Zmluva o jadrových silách stredného doletu (INF)

Zmluva INF bola prelomovou dohodou o kontrole zbrojenia, ktorá eliminovala celú triedu jadrových rakiet. Zmluva však bola ukončená v roku 2019 po tom, čo sa USA a Rusko navzájom obvinili z porušovania. Zánik zmluvy INF poukazuje na krehkosť dohôd o kontrole zbrojenia tvárou v tvár rastúcemu geopolitickému napätiu.

Záver: Trvalý význam kontroly zbrojenia

Zmluvy o kontrole zbrojenia sú nevyhnutnými nástrojmi na riadenie medzinárodnej bezpečnosti, predchádzanie konfliktom a podporu globálnej stability. Hoci kontrola zbrojenia čelí v 21. storočí mnohým výzvam, zostáva životne dôležitým nástrojom na zmiernenie rizík, ktoré predstavujú zbrane hromadného ničenia a konvenčné zbrane. Trvalé diplomatické úsilie, posilnené multilaterálne inštitúcie a záväzok k dialógu a transparentnosti sú kľúčové pre zabezpečenie budúcej účinnosti kontroly zbrojenia. Orientáciou v zložitom prostredí zmlúv o obmedzení zbraní môže medzinárodné spoločenstvo pracovať na bezpečnejšom svete pre všetkých.